Učiť deti vďačnosti je kľúčové – nielen doma, ale aj v škole. Škola síce nenahrádza úlohu rodičov, ale môže ju krásne dopĺňať a podporovať. Deti potrebujú prostredie, kde sa cítia oceňované, kde nechýba obdiv, poďakovanie a vzájomná úcta. Pani učiteľka Mgr. Alena Žabková so svojimi usilovnými žabkami ukázala, že aj vyučovanie môže byť plné vďačnosti a emócií.
Vyučovanie prebehlo blokovo – s plynulým prepojením ranného kruhu, slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Všetky aktivity sa niesli v jednej téme – vďačnosti.
Ako to vyzeralo v praxi?
V rannom kruhu každý žiak vyjadril, za čo je vďačný.
Nasledovala aktivita „Obkresli si svoju ruku“ – deti napísali svoje meno a položili ruku na „čakačku“.
Spolužiaci si postupne zapisovali do dlaní pekné vety plné vďaky.
Dlane sa napĺňali krásnymi myšlienkami a deti ich dotvárali podľa vlastnej fantázie.
Práce boli vystavené a každý mal možnosť prečítať si odkazy od kamarátov.
Na záver nechýbala spoločná reflexia.
Pani učiteľku dojalo, keď sa aj jej vlastná dlaň, ktorú pôvodne použila len na ukážku, ocitla medzi dielkami detí – plná srdečných slov a poďakovaní.
„Som veľmi rada, že Vás mám,“ odkázala svojim žiakom pani učiteľka.